Mäkké drevo na rozkúrenie, tvrdé na udržanie ohňa

Z obrovského množstva druhov stromov, ktoré na svete existujú, má každý typ svoju jedinečnú štruktúru. Práve podľa nej sa v istých podmienkach správa a dá sa zistiť najlepšie využitie daného druhu dreviny. Jednou z dôležitých mechanických vlastností je tvrdosť dreva. Ide o schopnosť dreviny odolávať vniknutiu cudzích predmetov do jej štruktúry. Podľa toho môžeme drevo rozdeliť na mäkké a tvrdé, s čím sa spájajú aj jeho rozdielne vlastnosti i využitie.

Mäkké drevo

Mäkké drevo obsahujú najmä ihličnaté stromy, medzi ktoré patrí borovica, smrekovec alebo jedľa. Keďže mäkké drevo obsahuje dostatok živice, je veľmi obľúbené na zapálenie ohňa. Živica totiž významne zrýchli rozhorenie dreva. Mäkké drevo však nie je tým najlepším možným riešením na prípravu jedla. Živica, ktorá je pri zakladaní ohňa osožná, jedlo hneď zadymí, čo mnohým môže spôsobiť nevoľnosť. Keď mäkké drevo s obsahom živice horí, výrazne dymí a odlietajú z neho iskry.

Mäkké drevo má využitie aj v stavebníctve, a to najmä vďaka svojej pružnosti. Takisto je nenáročné na spracovanie. Smrek aj borovica sú veľmi húževnatými a pevnými drevinami. Smrek sa vo veľkej miere využíva pri výrobe obľúbeného tatranského profilu i podláh, pretože sa ľahko opracúva, reže a v neposlednom rade aj morí či natiera.

Tvrdé drevo

Tvrdé drevo je v porovnaní s mäkkými drevinami výrazne výhrevnejšie, preto je veľmi obľúbené na udržiavanie ohňa. Tvorí množstvo uhlíkov, čím dokáže udržať teplo výrazne dlhšiu dobu ako mäkké. Rovnako je veľmi vhodné na varenie, pečenie, dusenie v kotle, opekanie či grilovanie. Tvrdé drevo, ktorým sa vyznačujú predovšetkým listnaté dreviny, ako je dub či buk, má hustotu vyššiu ako 500 kg/m³.

Foto: Bigstockphoto